САВРОМАТ-САРМАТ ТАЙПАЛАРЫНЫҢ МЕКЕНДЕГЕН ТЕРРИТОРИЯЛАРЫ ЖАЙЛЫ КЕЙБІР МӘСЕЛЕЛЕР

Авторлар

  • Б.С. Сиздиков Қожа Ахмет Ясауи атындағы Халықаралық қазақ-түрік университеті
  • М. Гурсой Қожа Ахмет Ясауи атындағы Халықаралық қазақ-түрік университеті
  • А.А. Сералиев Л.Н. Гумилев атындағы Еуразия ұлттық университеті

Кілт сөздер:

көшпелі тайпалар, Савромат, Сармат, Сақ, Еуразия, Оңтүстік Орал, оба, жерлеу дәстүрі.

Аңдатпа

Ерте темір дәуірінде Еуразия құрлығында мекендеген, ат құлағында еркін ойнайтын ержүрек әрі ат үстінде садақ тартып, атқанын мүлт жібермейтін мерген жауынгер тайпалар тарихта «Салт атты көшпелі тайпалар» деген атпен танылды. Көшпелі өмір салтын ұстанып, көшпелі мәдениетті қалыптастырған Савромат-Сармат тайпаларының Еуразия тарихында алар орны ерекше. Тарихи деректерде аталмыш тайпалардың шығыста Орал тауларының оңтүстігінен, батыста Қара теңіздің батысындағы Дунай өзеніне дейінгі аралықты қамтыған ұлан-ғайыр территорияда өмір сүргендігі баяндалады. Аталмыш тайпалар антикалық авторлардың б.з.д. IV ғасырға дейінгі жазба деректерінде «Сауроматае», ал б.з.д. IV ғасырдан кейінгі жазба деректерінде «Сарматае» деген атпен танылып, тарихи деректерде кездесе бастайды. Сонымен қатар, аталмыш тайпалар ирандықтардың көне діни кітабы Авестада «Сарима» деген атпен белгілі болады. Қазіргі таңда Савромат-Сармат тайпаларының шығу тарихы, қоныстанған территрориялары және саяси тарихы зерттеуші ғалымдардың ортасында ортақ шешімін таппаған мәселелердің бірі болып табылуда. Осы себептерге байланысты, аталмыш мақалада Савромат-Сармат тайпаларының қоныстанған территрориялары зерттеліп, жазба деректер мен археологиялық деректер негізінде ғылыми тұжырымдар жасалынды. Сонымен қатар, мақалада аталмыш тайпалардың шығыстан келген көшпелі тайпалармен біріккендігі жайында баяндалған жазба деректер мен археологиялық деректер негізінде талдау жасалынып, саяси тарихпен байланысы анықталды.

Әдебиеттер тізімі

Brezezinski R., Mielczarek M. The sarmatians B.C. 600 – AD 450. / Window M. ed. – Oxford: Osprey Publishing Ltd, 2002. – 48 p.

Sizdikov B.S. M.Ö. 1. Binde Avrasya Boskırlarında Yaşayan Atlı Göçebe Kavimlerin Zırhları // Bilig – Türk Dünyası Sosyal Bilimler Dergisi. – 2019. – №90. – S. 1–19. https://doi.org/10.12995/bilig.9001

Sizdikov B.S., Seraliyev A.A. Swords from Sauromato–Sarmatian Burial Mounds of Western Kazakhstan Analyzed // Oriental Studies. – 2022. – №15(5). – P. 1110–1125. DOI: 10.22162/2619-0990-2022-63-5-1110-1125

Gursoy M. Batı Kazakistan’da Sarmat Mezar Tipleri // Bilig – Turk Dunyası Sosyal Bilimler Dergisi. – 2019. – №88. – S. 137–167.

Gursoy M., Akylbek S., Jetibaev K. The Sarmatian «horseback-riding» burial tradition Examples from West Kazakhstan // Documenta Praehistorica. – 2020. – №47. – P. 412–419. https://doi.org/10.12995/bilig.526793

Durmuş İ. Sarmatlar. – İstanbul: Akçağ Yayınları, 2012. – 160 s.

Смирнов К.Ф. Савроматы и сарматы // Этнокультурные связи населения Урала и Поволжья с Сибирью, Средней Азией и Казахстаном в эпоху железа. Тез. докл. конф. – Уфа, 1976. – С. 17–19.

Граков Б.Н. Пережитки матриархата у сарматов // ВДИ. – 1947. – №3. – С. 100–121.

Железчиков Б.Ф., Клепиков В.М., Сергацков И.В. Древности Лебедевки (VI–II вв. до н.э.). – М.: Восточная литература, 2006. – 159 с.

Кушаев Г.А. Этюды древней истории степного Приуралья. – Уральск: Диалог, 1993. – 174 с.

Железчиков Б.Ф. Археологические памятники Уральской области. – Волгоград: Изд-во Волгогр. гос. ун-та., 1998. – 82 с.

Пшеничнюк А.Х. Культура ранних кочевников Южного Урала. – М.: Наука, 1983. – 203 с.

Смирнов К.Ф. Савроматы. – М.: Наука, 1964. – 381 с.

Дандамаев М.А. Поход Дария против скифского племени тиграхауда // КСИНА. – 1963. – Bып. 66. – С. 179–269.

Жолдасбаев С.Ж. Ежелгі және ортағасырдағы Қазақ елінің тарихы. – Алматы: Кітап, 2010. – 336 с.

Мошкова М.Г. Памятники Прохоровкой культуры. – М.: Изд-во АН СССР, 1963. – 56 с.

Қазақстан тарихы, көне заманнан бүгінге дейін. Том I / бас ред. М.К. Козыбаев. – Алматы: Атамұра, 2010. – С. 171–172.

Таиров А.Д. Кочевники Урало-Казахстанских степей в VII–VI вв. до н.э. – Челябинск: ЮУрГУ, 2007. – С. 225–233.

Обельченко O.В. Мечи и кинжалы из курганов Согда // Советская Археология. – 1978. – №4. – С. 115–127.

Яблонский Л.T. Некрополи древнего Хорезма. – М.: Вост. лит., 1999. – 325 с.

Обельченко O.В. Агалыксайские курганы // История материальной культуры Узбекистана. – 1972. – Вып. 9. – С. 56–72.

Манылов Ю.П. Курганы Кокпатаса // История материальной культуры Узбекистана. – 1992. – Вып. 26. – С. 59–89.

Обельченко O.В. Куюу-Мазарский могильник // Труды Института истории, археологии и этнографии. – 1956. – №2. – С. 205–227.

Скрипкин А.С. Сарматы и Восток. – Волгоград: Издательство ВолГУ, 2010. – 369 с.

RЕFЕRЕNСЕS

Brezezinski R., Mielczarek M. The sarmatians B.C. 600 – AD 450. / Window M. ed. – Oxford: Osprey Publishing Ltd, 2002. – 48 p.

Sizdikov B.S. M.Ö. 1. Binde Avrasya Boskırlarında Yaşayan Atlı Göçebe Kavimlerin Zırhları [Armor of Mounted Nomadic Tribes Living in the Eurasian Boskirs Per Thousand BC] // Bilig – Türk Dünyası Sosyal Bilimler Dergisi. – 2019. – №90. – S. 1–19. https://doi.org/10.12995/bilig.9001 [in Turkish]

Sizdikov B.S., Seraliyev A.A. Swords from Sauromato–Sarmatian Burial Mounds of Western Kazakhstan Analyzed // Oriental Studies. – 2022. – №15(5). – P. 1110–1125. DOI: 10.22162/2619-0990-2022-63-5-1110-1125

Gursoy M. Batı Kazakistan’da Sarmat Mezar Tipleri [Types of Sarmatian Tombs in Western Kazakhstan] // Bilig – Turk Dunyası Sosyal Bilimler Dergisi. – 2019. – №88. – S. 137–167. [in Turkish]

Gursoy M., Akylbek S., Jetibaev K. The Sarmatian «horseback-riding» burial tradition Examples from West Kazakhstan // Documenta Praehistorica. – 2020. – №47. – P. 412–419. https://doi.org/10.12995/bilig.526793

Durmuş İ. Sarmatlar [Sarmatians]. – İstanbul: Akçağ Yayınları, 2012. – 160 s. [in Turkish]

Smirnov K.F. Savromaty i sarmaty [Sauromats and Sarmatians] // Etnokulturnye sviazi naseleniia Urala i Povoljia s Sibiriu, Srednei Aziei i Kazahstanom v epohu jeleza. Tez. dokl. konf. – Ufa, 1976. – S. 17–19. [in Russian]

Grakov B.N. Perejitki matriarhata u sarmatov [Remnants of the matriarchy among the Sarmatians] // VDI. – 1947. – №3. – S. 100–121. [in Russian]

Jelezchikov B.F., Klepikov V.M., Sergackov I.V. Drevnosti Lebedevki (VI–II vv. do n.e.) [The antiquities of Lebedevka (VI–II centuries BC)]. – M.: Vostochnaia literatura, 2006. – 159 s. [in Russian]

Kushaev G.A. Etiudy drevnei istorii stepnogo Priuralia [Sketches of the ancient history of the steppe Urals]. – Uralsk: Dialog, 1993. – 174 s. [in Russian]

Jelezchikov B.F. Arheologicheskie pamiatniki Uralskoi oblasti [Archaeological sites of the Ural region]. – Volgograd: Izd-vo Volgogr. gos. un-ta., 1998. – 82 s. [in Russian]

Pshenichniuk A.H. Kultura rannih kochevnikov Iujnogo Urala [Culture of the early nomads of the Southern Urals]. – M.: Nauka, 1983. – 203 s. [in Russian]

Smirnov K.F. Savromaty [Sauromats]. – M.: Nauka, 1964. – 381 s. [in Russian]

Dandamaev M.A. Pohod Dariia protiv skifskogo plemeni tigrahauda [The campaign of Darius against the Scythian tribe Tigrahaud] // KSINA. – 1963. – Byp. 66. – S. 179–269. [in Russian]

Joldasbaev S.J. Ejelgі jane ortagasyrdagy Qazaq elіnіn tarihy [History of the Kazakh people in ancient and medieval times]. – Almaty: Kіtap, 2010. – 336 s. [Іn Kаzah]

Moshkova M.G. Pamiatniki Prohorovkoi kultury [Monuments of Prokhorov culture]. – M.: Izd-vo AN SSSR, 1963. – 56 s. [in Russian]

Qazaqstan tarihy, kone zamannan bugіnge deiіn [History of Kazakhstan, from ancient times to the present]. Tom I / bas red. M.K. Kozybaev. – Almaty: Atamura, 2010. – S. 171–172. [Іn Kаzah]

Tairov A.D. Kochevniki Uralo-Kazahstanskih stepei v VII–VI vv. do n.e. [Nomads of the Ural-Kazakh steppes in the VII–VI centuries BC.] – Cheliabinsk: IuUrGU, 2007. – S. 225–233. [in Russian]

Obelchenko O.V. Mechi i kinjaly iz kurganov Sogda [Swords and daggers from the burial mounds of Sogd] // Sovetskaia Arheologiia. – 1978. – №4. – S. 115–127. [in Russian]

Iablonskiy L.T. Nekropoli drevnego Horezma [Necropolises of ancient Khorezm]. – M.: Vost. lit., 1999. – 325 s. [in Russian]

Obelchenko O.V. Agalyksaiskie kurgany [Agalyksai mounds] // Istoriia materialnoi kultury Uzbekistana. – 1972. – Vyp. 9. – S. 56–72. [in Russian]

Manylov Iu.P. Kurgany Kokpatasa [The mounds of Kokpatas] // Istoriia materialnoi kultury Uzbekistana. – 1992. – Vyp. 26. – S. 59–89. [in Russian]

Obelchenko O.V. Kuiuu-Mazarskiy mogilnik [KuyUmazarsky burial ground] // Trudy Instituta istorii, arheologii i etnografii. – 1956. – №2. – S. 205–227. [in Russian]

Skripkin A.S. Sarmaty i Vostok [Sarmatians and the East]. – Volgograd: Izdatelstvo VolGU, 2010. – 369 s. [in Russian]

Жүктеулер

Жарияланды

2023-03-30